Keď som sa v decembri minulého rokurozhodol, že do toho idem, tak som dúfal, že nejaký ten článoček 1x v týždni vypotím. Realita je však taká, že „Múza“prichádza tak raz alebo dvakrát do mesiaca.
Nechcem za každúcenu chŕliť príspevky, ani sa nepokladám za fundamentalistického (sorry zavýraz ) blogera, ktorý by tu žil deň a noc. Sú aj iné radosti i povinnosti.Dokonca som už rozmýšľal, že sa odhlásim, keď som sa začal porovnávať a vnímať,že to nejde podľa mojich predstáv......
S obľubou si čítamblogy pána Červeňa , Lukáča ale aj iných. Inšpirujú ma. Minimálne vo vytrvalosti.Áno, v tejto čnosti ich obdivujem. Vytrvalo prispievajú a v podstateim na karme až tak nezáleží. Oni tuprezentujú to čo cítia, že chcú spoločnosti prostredníctvom internetu povedať.Nejde im o davy a nič sebe nedokazujú.
Toto ma nútizamyslieť sa a minimálne v tejto čnosti vytrvalosti a skromnostiich nasledovať. Aj keď môj cyklus budeasi raz alebo dvakrát do mesiaca. Možno menej. Napíšem, čo budem cítiť za hodnépodelenia sa. Tak ako väčšina blogerov.
Vážení, v duchuhesiel dokumentárneho filmu Český sen -„NEJEZDETE“, „NENAKUPUJTE“ Vás prosímaby ste tomuto článku karmu nedvíhali, nečítali ho ( to už je asi neskoro) a aksa nechcete obracať tak stránku tohto blogera rýchlo obišli. Dočítania, priatelia!
